Vysvetlenie opakovaného správania a „stimulácie“ v autizme

Rýchle fakty:
Obmedzené záujmy a opakujúce sa správanie predstavujú jedno z dvoch kritérií, ktoré v diagnostickej príručke pre psychiatriu definujú autizmus.

Táto doména však zahŕňa širokú škálu znakov, ktoré sa u ľudí s autizmom môžu vyskytnúť v rôznych kombináciách a s rôznou závažnosťou. My popisujeme meniace sa chápanie dôležitosti opakujúceho sa správania pri autizme a hnutie za jeho prijatie.

Čo je to opakujúce sa správanie?
Vedci kategorizujú opakujúce sa správanie do dvoch skupín. Takzvané opakujúce sa správanie „nižšieho rádu“ sú pohyby, ako napríklad mávanie rukami, vrtenie sa alebo kývanie tela, vokalizácie, ako chrochtanie alebo opakovanie určitých fráz. Medzi opakujúce sa správanie vyššieho rádu patria autistické znaky, ako sú rutiny a rituály, trvanie na rovnakosti a intenzívne záujmy.

Je opakujúce sa správanie jedinečné pre autizmus?
Nie. Opakované motorické správanie sa pozoruje aj v iných podmienkach vyvíjajúceho sa mozgu.
Napríklad veľa dievčat s Rettovým syndrómom neustále žmýka alebo zoviera ruky.
Repetitívne správanie je charakteristické tiež pre poruchy pozornosti spojených s hyperaktivitou, obsedantno-kompulzívnou poruchou a schizofréniou.

Je tiež súčasťou typického vývoja. Batoľatá môžu opakovane kopať nohami, hojdať sa tam a späť pri hraní alebo rozrušene mávať rukami. Tieto pohyby sa čoraz viac považujú za dôležité v tom, že pomáhajú deťom pochopiť, ako funguje ich telo, a pre rozvoj koordinovaných dobrovoľných pohybov.

Tieto skoré opakujúce sa pohyby môžu byť u autistov intenzívnejšie a pretrvávať aj v neskoršom veku.
To znamená, že aj typickí dospelí môžu prejavovať opakujúce sa pohyby, ako sú napríklad švihanie nohou, bubnovanie prstami po stole alebo sústredené ohrýzanie pera. Môžu mať tiež intenzívny záujem o konkrétnu kapelu alebo športový tím, podobne ako to majú autisti s ich záujmom o cestovné poriadky vlakov alebo o taxonómiu motýľov.

Dalo by sa opakujúce sa správanie považovať za dôležitú súčasť autizmu?

Repetitívne správanie je jedným z prvých príznakov autizmu, ktorý sa objavuje už vo veku batoľaťa. Je viditeľné u ľudí naprieč celým autistickým spektrom. Zvyčajne je však výraznejšie u osôb s nižšou kognitívnou schopnosťou.

Repetitívne správanie bolo rozpoznané ako súčasť autizmu od prvého popísania tohto stavu.
Leo Kanner a Hans Asperger zaznamenali opakujúce sa pohyby a trvali na rovnakosti u prvých detí, ktoré opísali, rovnako ako Grunya Sukhareva, výskumníčka v ranom autizme.
Po mnoho desaťročí sa však autistický výskum zameriaval na ďalšiu hlavnú skupinu autistických čŕt: sociálne ťažkosti a komunikačné problémy. Výsledkom bolo, že opakujúce sa správanie nebolo dôkladne preštudované a pochopené.

Opakované správanie nebolo požadovanou súčasťou kritérií pre diagnózu autizmu, ako je definované v predchádzajúcom vydaní Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch. Za posledné desaťročie ho však vedci začali považovať z hľadiska definície autizmu za kľúčové.

Ako „stimulácia“ súvisí s opakujúcim sa správaním?

Podskupina opakujúcich sa pohybov, ako sú točenie, mávanie rukami alebo vokalizácia, sa niekedy nazýva „stimulácia“. To je skratka pre seba-stimulačné správanie, klinický výraz, ktorý si niektorí autisti osvojili.
Hovorili tiež o dôležitosti svojich „stimulov“.

Niektorí vedci však výraz „stimulujúci“ kritizujú a tvrdia, že by v skutočnosti mohol brániť akceptovaniu opakovaného správania.
„Len čo to tak nazvete, prestanete sa baviť alternatívnymi konceptualizáciami toho, prečo by to [autisti] mohli robiť,“ hovorí Matthew Goodwin, docent vied o zdraví a informatiky na Northeastern University v Bostone, Massachusetts.
Hovorí, že ak sa správanie považuje iba za samo-stimulačné, môžu autisti čeliť tlaku, aby ho potlačili.

VÝSKUM:
Má opakujúce sa správanie funkciu presahujúcu seba-stimuláciu?
Na zodpovedanie tejto otázky existuje len málo konkrétnych výskumov. Niektorí vedci tvrdia, že opakované správanie ponúka autistom spôsob, ako sa uzavrieť pred vonkajším svetom. Iní si myslia, že správanie neslúži nijakej funkcii a jednoducho odráža neusporiadaný nervový systém.

Za posledných niekoľko rokov však autisti opísali širokú škálu funkcií, ktorým ich opakované správanie slúži.

Niektorí uvádzajú, že im opakované správanie prináša dobrý pocit. Okrem toho im môže ponúkať spôsob, ako upokojiť svoju úzkosť, vytvoriť alebo udržať povedomie o svojom tele, koncentrovať sa alebo zvládnuť ohromujúce pocity či emócie. Môže im tiež pomôcť komunikovať o ich duševnom alebo emočnom stave s ostatnými.

Rovnaké správanie môže slúžiť rôznym účelom u rôznych ľudí alebo dokonca aj u tej istej osoby v rôznom čase v závislosti od situácie alebo nálady.

Môže byť opakované správanie škodlivé?
Niekedy. Intenzívne alebo neustále sa opakujúce správanie autistom bráni vo vykonávaní dôležitých činností, napríklad učenia sa v škole. Príležitostne môže mať za následok ublíženie iným alebo seba-poškodenie, napríklad keď si človek opakovane buchne hlavu o stenu.

Okrem týchto škôd môže opakované správanie odvádzať pozornosť iných ľudí. Ak ho ostatní ľudia vnímajú ako zvláštne, môže to mať sociálne dôsledky týkajúce sa všetkých autistov, čo im sťažuje hľadanie priateľov alebo získanie zamestnania.

ODPORÚČANIA:
Ako je možné najlepšie zvládnuť opakujúce sa správanie?
Neexistujú spoľahlivé metódy na liečbu opakovaného správania pri autizme.

Po mnoho rokov sa klinickí lekári zameriavali u ľudí s autizmom na jeho elimináciu. To niekedy vyžadovalo extrémne metódy, ako napríklad predpisovanie silných antipsychotík, fackovanie detí alebo podávanie elektrických šokov, keď sa k tomuto správaniu uchyľovali.

Mnoho lekárov si v súčasnosti kladie otázku, či si vyžaduje zásah, iba ak by malo za následok fyzické poškodenie autistu alebo iných osôb.
Ak opakované správanie rozptyľuje autistu, bráni mu v účasti na vyučovaní alebo iných aktivitách, lekári sa môžu pokúsiť identifikovať jeho funkciu. Ak napríklad točenie v kruhoch v triede pomáha autistickému dieťaťu upokojiť sa pri pocitoch úzkosti, môže sa lekár pokúsiť nájsť spôsob, ako úzkosť minimalizovať. Môže mu tiež pomôcť nájsť iné upokojujúce správanie, ktoré nebude také rušivé.

V prípade správania, ktoré ostatní môžu považovať za zvláštne, môžu autisti potrebovať pomoc s navrhnutím stratégií na jeho odloženie, kým nebudú sami alebo s osobami, ktoré ho nebudú považovať za rušivé. Alebo to môže byť jednoducho tak, že sa musí zmeniť spoločnosť a nie autisti.
Avšak existujú aj dôkazy o tom, že niektoré spomínané repetitívne správanie sa dá eliminovať. Ale o tom viac v článkoch na tému strava.

Autor:
Nina Pavlovičová