ARFID
ARFID je skratka pre avoidant Restrictive Food Intake Disorder.
Ide o poruchu príjmu potravy, pri ktorej je obmedzený druh a množstvo jedla a zoznam akceptovaných potravín sa často časom zužuje.
VÝSKUM
RÝCHLE FAKTY
ARFID je skratka pre avoidant Restrictive Food Intake Disorder.
Ide o poruchu príjmu potravy, pri ktorej je obmedzený druh a množstvo jedla a zoznam akceptovaných potravín sa často časom zužuje.
ARFID často vedie k slabému rastu, zdravotným problémom a nedostatkom živín.
To neznamená, že všetky deti s ARFID sú štíhle. V skutočnosti jeden výskumný prehľad zistil, že väčšina detí s autizmom a ARFID nemala podľa správ podváhu.
Ak dieťa konzumuje iba vysoko spracované potraviny, problémom sa môže stať aj nadváha alebo obezita.
ARFID je bežnejší u mužov, mladších detí (4-9 rokov) a detí s komorbidnou poruchou autistického spektra (ASD).
Odhaduje sa, že 21 % detí s autizmom má ARFID.
ARFID môže byť ťažké odlíšiť od všeobecného vyberavého stravovania.
Hlavným rozdielom je, že ARFID je extrémnejší.
Dieťa s ARFID sa môže vyhýbať celým potravinovým skupinám, ich rast a hmotnosť sú často drasticky ovplyvnené a často vykazuje úzkosť, obavy alebo obsedantno-kompulzívne tendencie. Ľudia s ARFID majú tiež často slabú chuť do jedla alebo nemajú záujem o jedlo.
Je dôležité poznamenať, že vyhýbanie sa/obmedzovanie potravín spojené s ARFID nie je spôsobené nedostatkom dostupných potravín alebo kultúrnymi potravinovými praktikami.
ZNAKY/PRÍZNAKY
Príznaky, ktoré môže lekár použiť na diagnostiku ARFID, zahŕňajú:
=> Výrazný úbytok hmotnosti alebo spomalený rast u detí
=> Významný nedostatok výživy
=> Závislosť od sondovej výživy alebo perorálnych doplnkov výživy
=> Výrazné zasahovanie do sociálnych situácií zahŕňajúcich jedlo, ako je stravovanie vonku alebo rodinné jedlá
Fyzické príznaky/príznaky ARFID a podvýživy :
=> Gastrointestinálne bolesti
=> Závraty alebo mdloby
=> Poruchy spánku
=> Únava
=> Ťažkosti s koncentráciou alebo mozgová hmla
=> Menštruačné nepravidelnosti
=> Stály pocit chladu
MOŽNÉ KOREŇOVÉ PRÍČINY
Na rozdiel od iných porúch príjmu potravy, túžba zmeniť veľkosť alebo tvar tela nie je pre človeka s ARFID motivačným faktorom. Motiváciou je zvyčajne nechuť alebo úzkosť spojená so zmyslovými charakteristikami jedla vrátane vône, pocitu/štruktúry, chuti alebo vzhľadu (tvar, farba atď.).
Mnohé deti s autizmom sa zmyslovo vyhýbajú, čo znamená, že zmyslové zážitky sú pre nich ohromujúce a nepríjemné. Často sa to prejavuje ako extrémne vyberavé jedenie, pretože čas jedla a jedenie je zmyslovo veľmi bohatá činnosť.
Ergoterapeut môže u dieťaťa vyhodnotiť poruchu senzorického spracovania.
Konzistentná expozícia a desenzibilizácia sú zvyčajne metódy používané na prekonanie zmyslového preťaženia.
ARFID je tiež často zakorenený v strachu v dôsledku traumatických minulých skúseností.
Napríklad, ak dieťa v minulosti vracalo alebo sa dusilo, môže sa báť, že sa to bude opakovať.
V prípade dusenia sa dieťa môže obmedziť na konzumáciu iba mäkkých jedál alebo pyré, aby sa predišlo riziku udusenia. Je to výzva pre poskytovateľa alebo rodiča, aby sa opýtal, prečo sa ich dieťa dusilo/ aká bola príčina.
Sú schopní presúvať jedlo okolo úst a primerane ho žuť?
Existujú nejaké ťažkosti s prehĺtaním (dysfágia)? Jedna štúdia preukázala dysfágiu u 60 % pacientov. Ťažkosti so žuvaním a prehĺtaním sú u detí s PAS veľmi časté.
Ďalším aspektom, ktorý treba zvážiť, je hypotónia (nízky svalový tonus). Hypotónia môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa žuť a prehĺtať a môže tiež ovplyvniť, či má alebo nemá dostatok energie a vytrvalosti na to, aby sa v čase jedla najedlo. Dieťa s nízkym tonusom môže mať problémy s podopretím svojho trupu pri jedle a rýchlo sa unaví. Rodičia môžu svojim deťom pomôcť tým, že si zapamätajú pravidlo 90, 90, 90. To znamená, že by mala byť pevná opora pod nohami dieťaťa a 90-stupňový uhol pri členkoch dieťaťa, podpera zo stoličky pod nohami, s 90-stupňovým uhlom na kolenách a podpora po stranách dieťaťa/okolo ich trupu s 90-stupňovým uhlom.
Ďalšou alternatívou môže byť orofacionálno-bazálna stimulácia, ktorá podporí svalový tonus.
Inou potenciálnou, hlavnou príčinou ARFID môže byť bolesť.
Ak má dieťa bolesť po jedle (napríklad v dôsledku rastu zubov), môže si spájať jedenie s bolesťou a prejavovať malý záujem o jedlo. Bolesť môže prameniť aj z citlivosti na jedlo, ktorá spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti. Použitie testu citlivosti na potraviny, ako je test mediátorového uvoľňovania (MRT), môže byť užitočné pri určovaní toho, či niektoré potraviny môžu spôsobovať bolesť.
POSTUP:
VÝŽIVOVÉ OPATRENIA
Poraďte sa so svojím súčasným lekárom alebo terapeutom o pridaní kŕmenia s cieľom a plánom liečby vášho dieťaťa.
Zvážte, orofaciálnu stimuláciu, ktorá predstavuje súbor pohybov a úkonov pre pomoc rozvoja motoriky tváre, líc, pier, jazyka, hltana a podnebia. Stimulácia je vhodná pre deti, ktoré majú problém so saním, prehĺtaním, narušením pier a poruchou mimiky.
Výskum ukazuje, že ľudia s ARFID často nekonzumujú dostatok nasledujúcich živín:
=> Proteín
=> Vláknina
=> Vitamín A
=> Vitamín B1 (tiamín), B2 (riboflavín), vitamín B12
=> Vitamín C
=> vitamín D
=> Vitamín K
=> vitamín E
=> Zinok
=> Železo
=> Vápnik
=> Draslík
Tieto by mal skontrolovať dietológ, aby zistil, či existujú nejaké skutočné nedostatky, aby sa dali napraviť alebo im predísť suplementáciou a/alebo cielenou kŕmnou terapiou.
Nedostatok živín sa môže prejaviť ako únava, zahmlievanie mozgu, rednutie vlasov, lámavé nechty, vredy a praskliny v ústach, ekzém, nízky svalový tonus, krehké kosti, zlý spánok, strata zraku a mnoho ďalších vážnych symptómov.
CHRONICKÁ ZÁPCHA
Diéty selektívnych jedákov majú tendenciu pozostávať z potravín, ktoré majú extrémne nízky obsah vlákniny, ako sú spracované a rafinované obilniny, jedlá v mikrovlnnej rúre, balené pochutiny a vyprážané jedlá.
Bez vlákniny nie je GI systém schopný správne fungovať a môže sa zablokovať a „zaseknúť“. Zápcha je u autistov veľmi častým problémom.
Zápcha sa dá zvládnuť diétou! Viac informácií nájdete v článku o zápche.
Ak má vaše dieťa problémy s gastrointestinálnym traktom iné ako zápchu, pozrite si článok gastrointestinálne problémy.
ÚVAHY DOPLNKU
Vhodné doplnky výživy sa budú líšiť v závislosti od toho, aké živiny človek potrebuje.
Niektoré deti môžu mať nízky obsah makroživín, ako sú bielkoviny, tuky alebo vláknina, zatiaľ čo iné nedostávajú dostatok mikroživín, ako sú vitamíny a minerály.
Dietológ, ktorý sa špecializuje na autizmus alebo podporu vyberavého stravovania, môže rodičom pomôcť nájsť kvalitné doplnky, ktoré spĺňajú nutričné potreby.
Hladiny živín by sa mali pravidelne monitorovať u osôb s ARFID, aby sa včas podchytili akékoľvek nedostatky a aby sa informovalo o používaní doplnkov, ktoré pomôžu doplniť hladiny živín a zabráni sa ich ďalšiemu vyčerpaniu.
Zvážte rôzne doplnky, ktoré pomôžu vyplniť medzery vo výživových potrebách vášho dieťaťa, ako napríklad:
=> Multivitamín
=> Omega 3
=> Probiotiká/ prebiotiká
ÚVAHY O ŽIVOTNOM ŠTÝLE A VŠEOBECNÉ TIPY NA STRAVOVANIE
Jedna vec, ktorá môže pomôcť vybudovať chuť do jedla u dieťaťa, je rutina, pokiaľ ide o jedlo a občerstvenie.
Odporúča sa štruktúra s 3 jedlami a 1 alebo 2 občerstvením každý deň, zvyčajne v rovnakom čase a na rovnakom mieste.
Pokúste sa vyhnúť nátlaku na dieťa, aby jedlo konzumovalo, pretože to môže v skutočnosti zhoršiť vyberavé jedenie – to zahŕňa aj podplácanie odmenami za preferované jedlá.
Pri podplácaní platí, že je dobré napríklad pri začiatkoch zavadzania novej diéty ale postupne by ste sa mali tomu vyhnúť.
Jedlo by malo byť pokojné a bez stresu.
Dieťa sa bude cítiť pohodlnejšie a bude mať sklon skúmania ak nie je pod tlakom jesť niečo, na čo nie je pripravené.
Konzistentné vystavovanie sa potravinám, najmä nepreferovaným potravinám, je rozhodujúce v snahe pomôcť dieťaťu jesť pestrejšiu stravu.
Nezabudnite pravidelne ponúkať nové jedlá. Ak dieťa nechce nové jedlo na tanieri, použite samostatný tanier na učenie sa alebo objavovanie nových potravín.
Zapojenie dieťaťa do všetkých krokov, ktoré sa dejú predtým, ako sa jedlo dostane na stôl, je pekný spôsob, ako zvýšiť vystavenie jedlu. Rodičia alebo opatrovatelia môžu zapojiť dieťa do záhradkárčenia, nakupovania potravín a prípravy/varenia jedla.
Staré príslovie „nehrajte sa s jedlom“ neplatí, pokiaľ ide o vyberavých jedákov a ARFID. Hrať sa s jedlom je nevyhnutné! Takto sa deti učia o jedle, ako sa cíti, vyzerá, ako sa pohybuje, ako vonia atď. Vďaka hre s jedlom a oboznámeniu sa s ním, sa deti menej boja a menej váhajú s novými jedlami.
Štruktúrovaná kŕmna terapia s terapeutmi vyškolenými v SOS prístupe ku kŕmeniu je skvelou možnosťou, ako deťom pomôcť rozšíriť stravu.
Neexistuje štandardizovaný prístup k liečbe ARFID. Doterajšie možnosti liečby zahŕňajú tréning rodičov/rodinné prístupy, kognitívno-behaviorálnu terapiu s odborníkom na duševné zdravie, intenzívne pobytové programy často ponúkané v nemocniciach a lieky určené na zvýšenie chuti do jedla.
UPOZORNENIE: Pred začatím akéhokoľvek doplnku alebo lieku sa vždy poraďte so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby ste sa uistili, že je vhodný pre vaše dieťa. Dávkovanie sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti, pohlavia a aktuálnej stravy.
ARFID A AUTIZMUS VO VÝSKUME
VÝSKYT ARFID
ARFID je vysoko komorbidný s autizmom, s prevalenciou 21 % v tejto veľkej kohorte.
GENETIKA A ARFID
Odhady naznačujú, že až 17 % rodičov autistických detí je tiež vystavených zvýšenému riziku ARFID, čo naznačuje celoživotné riziko poruchy príjmu potravy.
VÝŽIVA A ARFID
Výskum zistil, že nutričné nedostatky súvisiace s nedostatočným príjmom vitamínu A, tiamínu (B1), vitamínu B-12, vitamínu C a vitamínu D boli zistené u jedincov s autizmom a ARFID.
Ďalšia štúdia zistila, že pacienti s ARFID mali výrazne znížený príjem bielkovín a celkový kalorický príjem (v porovnaní s kontrolami). Osoby s ARFID spĺňali len 20 – 30 % odporúčaného príjmu väčšiny vitamínov a minerálov, s výrazne nižším príjmom vitamínov B1, B2, C a K a minerálov vrátane zinku, železa a draslíka. Ľudia s ARFID majú tiež oveľa menšiu rozmanitosť vo svojej strave pre všetky skupiny potravín, okrem sacharidov.
Iná štúdia uvádza, že medzi deťmi, ktoré mali ASD a závažnú potravinovú selektivitu, opatrovatelia uviedli, že 67 % zo vzorky vynechalo zeleninu a 27 % vynechalo ovocie.
78% konzumovalo stravu s rizikom piatich alebo viacerých nedostatkov. Riziko špecifických nedostatkov zahŕňalo vitamín D, vlákninu, vitamín E a vápnik.
Referencie:
Koomar T, Thomas TR, Pottschmidt NR, Lutter M, Michaelson JJ. Estimating the Prevalence and Genetic Risk Mechanisms of ARFID in a Large Autism Cohort. Front Psychiatry. 2021;12:668297.
Dovey TM, Kumari V, Blissett J. Eating behaviour, behavioural problems and sensory profiles of children with avoidant/restrictive food intake disorder (ARFID), autistic spectrum disorders or picky eating: Same or different. Eur Psychiatry. 2019;61:56-62.
De Toro V, Aedo K, Urrejola P. [Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder (ARFID): What the pediatrician should know]. Andes Pediatr. 2021;92(2):298-307.
Schmidt R, Hiemisch A, Kiess W, von Klitzing K, Schlensog-Schuster F, Hilbert A. Macro- and Micronutrient Intake in Children with Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder. Nutrients. 2021;13(2):400.
Zucker N. Avoidant/restrictive food intake disorder (ARFID). In: Encyclopedia of Feeding and Eating Disorders. Springer Singapore; 2016:1-4.
Sharp WG, Postorino V, McCracken CE, et al. Dietary Intake, Nutrient Status, and Growth Parameters in Children with Autism Spectrum Disorder and Severe Food Selectivity: An Electronic Medical Record Review. J Acad Nutr Diet. 2018;118(10):1943-50.
Yule S, Wanik J, Holm EM, et al. Nutritional Deficiency Disease Secondary to ARFID Symptoms Associated with Autism and the Broad Autism Phenotype: A Qualitative Systematic Review of Case Reports and Case Series. J Acad Nutr Diet. 2021;121(3):467-92.
Thomas JJ, Wons OB, Eddy KT. Cognitive-behavioral treatment of avoidant/restrictive food intake disorder. Curr Opin Psychiatry. 2018;31(6):425-30.
Farag F, Sims A, Strudwick K, et al. Avoidant/restrictive food intake disorder and autism spectrum disorder: clinical implications for assessment and management.
Dev Med Child Neurol. 2022;64(2):176- Fries LR, van der Horst K. Parental Feeding Practices and Associations with Children’s Food Acceptance and Picky Eating. Nestle Nutr Inst Workshop Ser. 2019;91:31-9.
82.
Ellis E. When Picky Turns Problematic: What to know about ARFID. Food & Nutrition Magazine. Published June 21, 2021. Accessed January 17, 2022. https://foodandnutrition.org/from-the-magazine/when-picky-turns-problematic-what-to-know-about-arfid/
Patel MD, Donovan SM, Lee SY. Considering Nature and Nurture in the Etiology and Prevention of Picky Eating: A Narrative Review. Nutrients. 2020;12(11):E3409.
Patel MD, Donovan SM, Lee SY. Considering Nature and Nurture in the Etiology and Prevention of Picky Eating: A Narrative Review. Nutrients. 2020;12(11):E3409.
Thomas JJ, Becker KR, Kuhnle MC, et al. Cognitive-behavioral therapy for avoidant/restrictive food intake disorder: Feasibility, acceptability, and proof-of-concept for children and adolescents. Int J Eat Disord. 2020;53(10):1636-46.
Leader G, Tuohy E, Chen JL, Mannion A, Gilroy SP. Feeding Problems, Gastrointestinal Symptoms, Challenging Behavior and Sensory Issues in Children and Adolescents with Autism Spectrum Disorder. J Autism Dev Disord. 2020;50(4):1401-10.
Autor:
Nina Pavlovičová